Kôň Skarlet a Sára
Pri meste Nitra je dedina Lužianky. V dedine žilo jedenásťročné dievča, jej meno bolo Sára. Milovala kone, všade po stenách mala plagáty. Sárin otec bol právnik a mama detská lekárka.
„ Ahoj mami.“ Sára zišla po schodoch, sadla si za stôl a začala raňajkovať. Mama si všimla grimasu na jej tvári a spýtala sa: „Čo sa deje?“
„ Mama, ja toho koňa chcem, prosím, dáme ho do stajne. Na internete som našla stajňu menom Horslend. Mami, prosím...“
Pokračovala by so svojím prosím, ale mama ju zastavila: „Sára, vieš že to zatiaľ nejde. Otec to zatiaľ nechce, je to záťaž.“
Ale Sára sa nedala odhovoriť, stále len svoje: „Mami veď bude v Horslende.“
Mama odišla do pracovne, vzala telefón a komusi zavolala: „Dobrý deň. Včera som Vám volala. Rozhodla som sa, a hovorím áno, len ho dovezte do stajne menom Horslend. Ja to tam ešte pôjdem vybaviť. Tak - o desať minút tam! Dovidenia, ďakujem“.
Keď dotelefonovala, vrátila sa k Sáre a povedala: „Choď sa rýchlo prezliecť do jazdeckého obleku. Ale rýchlo!“
Sára sa udivene rozbehla do izby. V novom obleku, ktorý dostala na Vianoce, zišla dole a sadla si k mame do auta. Celou cestou sa pýtala, kam idú, ale mama si iba hmkala pesničku.
Keď zastali, uvidela drevenú budovu a pred ňou veľký voz na prevážanie koníkov. Uvedomila si, že sú v Horslende. Mama vyšla z auta, šla k tomu vozu. Dlho sa tam rozprávala s nejakým mužom. Ten potom išiel do voza a mama do stajne za iným mužom. Sára sa zatiaľ v aute pohrávala s bičíkom.
Keď mama konečne vyšla, zobrala Sáru do stajní a tam jej všetko vysvetlila: „Sára, keď si tak prosila, volala som jednému pánovi, ktorý predáva kone. Kúpila som ti kobylu, volá sa Skarlet. Je čierna, na hrive a chvoste má červené pásy.“ Sára sa hneď začala pýtať:“ Kedy ju uvidím?“ Mama jej rukou prekryla ústa, aby už bola chvíľu ticho. „Sára, vyčkaj času, ako hus klasu.“ Sára tomu prísloviu nikdy nerozumela, ale nevadilo jej to. Tak ďalej čakala, kedy svoju kobylu uvidí. Po polhodine sa konečne dočkala. Skoro jej oči z jamôk vypadli, keď priviedli do stajne Skarlet. Taká bola elegantná a krásna!
Mama jej dovolila hneď si na nej zajazdiť po lese. Bolo to super, celou cestou si rozprávala: „Mám koňa. To sa mi len a len zdá. Ja a Skarlet.“
Stretla dve dievčatá na koňoch. „Ahojte, ja sa volám Sára a toto je môj kôň Skarlet. Už sme spolu desať minút!!! A vy sa ako voláte?“, spýtala sa.
„Ja sa volám Elma a toto je môj kôň Baten, sme spolu už rok. A toto je Moly a jej kôň Calipso, sú spolu už rok a pol. “
Sára na to povedala: „Máte nádherné kone.“ „Aj tvoj je pekný. Si v Horslende nová? Buď naša kamarátka,“ povedala Moly. A tak sa stalo.
Boli dobrými priateľkami ∞rokov. SÁRA a SKARLET vyhrali majstrovstvá sveta v behu, ELMA a BATEN vyhrali majstrovstvá sveta v skoku, MOLY a CALIPSO sa stali do tretice majstrami sveta vo voltíži.
A AKO SA VRAVÍ:
KONIEC DOBRÝ VŠETKO DOBRÉ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!