Ako sa kačka rapotačka stala detektívkou
Ako je každému známe, kačky sú rapotačky. Ale tento príbeh je iný, celkom iný. Je o kačke Lucke, ktorú nebavilo plávať po Dunaji hore dole. Ale už som dosť prezradila, ideme na to....
Kde bolo, tam bolo, bola kačka. Volala sa Lucka. Už ako mini-kačička chcela byť detektívkou. Lucka mala strašne zamotaný jazyk. Stále len rozprávala.
Keď si tak plávala ako obyčajne, zrazu počuje niečí plač. „Kto to je? Počujem hlas, ale nikoho nevidím. Kto to môže byť? Haló!“, nik sa neozval. Vyskočila na breh, pozrela sa za krík... a tam - malé šteniatko! „Čo sa ti stalo?“ spýtala sa Lucka. „Mama išla nájsť niečo pod zubček a mne sa stratil nový obojok.“ A plakalo ďalej. Lucka ho poľutovala: „Moje malé, počkaj, nájdem ti ho.“ Lucka malého prikryla, aby mu nebolo zima a išla po jeho stopách.
Išla, išla a išla... až narazila na malého ježka. „Ahoj ježko.“ „Ahoj aj tebe, Lucka. Čo tu robíš?“, spýtal sa ježko. „Hľadám obojok malého šteniatka, nevidel si ho?“ Ježko sa pozrel okolo seba, ale nič nevidel. „Prepáč, nie, nevidel. Ale spýtaj sa mravcov, či pri ceste niečo nevideli. Ahoj!“ Lucka mu na to: „Dobre, skúsim. Ďakujem ti. Ahoj!“
Išla, išla a išla... až narazila na mravcov. „Ahojte, mravce. Prosím Vás, nevideli ste obojok?“ Mravce sa usmiali a povedali: „Ahoj Lucka, videli sme obojok pri rieke, choď rovno a máš ho. Ahoj, ponáhľame sa.“ Lucka sa poďakovala, odzdravila a išla smerom k rieke. Tam naozaj obojok našla. Dala ho šteniatku, ktoré sa veľmi potešilo a rozbehlo sa za maminkou. Lucka s dobrým pocitom v srdci, že pomohla a s nadšením, že sa jej prvá detektívna akcia skončila s úspechom, sa opäť vrátila k svojmu kŕdľu do Dunaja.
LUCKA sa aspoň na deň mohla stať detektívkou.
Rikky