Posledný školský výlet
„Škola nám dala len jedno........a to kamošov“, znie nadpis jednej skupiny na Facebooku. A naozaj priatelia sú to, na čo sa najviac do školy tešíme. Nie vždy spolu vychádzame ukážkovo, ale výlet na Duchonke potvrdil, že ešte stále sme kolektív. Kolektív žiakov z Deviatej Á zo ZŠ Na Hôrke v Nitre, ktorí prežili svoj posledný dvojdňový výlet na Duchonke 2. a 3.júna 2010.
Oficiálny odchod sme mali dohodnutý o ôsmej hodine a vďaka našej šikovnosti sme to stihli takmer presne, pretože 7:56 sme už všetci sedeli v autobuse spolu s triednou pani učiteľkou Ivetou Svobodovou, pani učiteľkou Verčinskou a zahraničnými návštevníkmi z YMCA - Nansom a Laurou. Ako na povel prestalo pršať a tak sme vyrazili. Za hodinku sme boli tam. Plní očakávania sme vstúpili do bývalého loveckého kaštieľa na Duchonke, kde sme boli ubytovaní. Ubytovanie bolo fajn, izby boli zrekonštruované, problém nám robila iba sprcha hneď pri vstupe do izby, ktorá sa nezamykala. Neskôr, po rozdelení do izieb, sme sa poprechádzali v nádhernom lesnatom prostredí Duchonky. Stretli sme tu aj našich spolužiakov z ôsmej a siedmej triedy, ktorí tu tiež boli na výlete.
Po prechádzke sme sa s radosťou pustili do obeda. Program poobede bol nasledovný - športové hry. My nešportovci, sme sa opäť pobrali radšej do lesa. Potom sme sa všetci hrali hry z Partičky a podobne. Po večeri vrcholili prípravy na diskotéku. Pôvodne sme mali aj opekať, ale prekazilo nám to počasie. O ôsmej večer sme sa začali hýbať v rytme hudby. Rýchlo, potom pomaly... Jedli sme špekáčiky, ktoré nám pripravili v hrnci, hrali hry. Najviac nás zaujala tá, kde sme mali chlapcov premeniť na dievčatá. Bola to dobrá diskotéka a aj dobre dlho trvala. Ešte aj teraz v piatok, deň po výlete, cítim potrebu spať. Stálo to však zato.
Možno ste čakali, že po dlhej noci budeme vstávať veľmi ťažko, no my sme sa už o ôsmej ráno stretli na chodbe aj s pani učiteľkami, ktoré sa tvárili, akoby spali celú noc, hoci vieme, že strážili na chodbe. Po raňajkách sme sa išli pozrieť aj na Duchonku, ku ktorej sme sa predtým nedostali. Slnko svietilo a keď sme prišli do kaštieľa, začalo sa balenie. O štvrť na dve sme zamávali Duchonke a nášmu poslednému výletu. Zastavili sme sa v Topoľčanoch na nákupy. Cesta späť bola v pohode, z okna sme však videli výsledok dlhotrvajúcich dažďov a tak sme sa potešili, že u nás v Nitre zatiaľ nič také hrozné nemáme. Dážď začal padať znovu. To sme však už vystupovali z autobusu a tešili sme sa domov, plní zážitkov z posledného výletu.
KATY